Audio sprievodcaThe Walls of Istanbul
İstanbul Surları
Vitajte pri príbehu İstanbul Surları, teda Istanbulských hradieb, jedného z najpôsobivejších a najdlhšie pretrvávajúcich symbolov tohto mesta. Predstavte si, že stojíte pred kameňmi, ktoré boli svedkami vlády cisárov, sultánov, obchodníkov i celých civilizácií počas takmer šestnástich storočí.
Tieto legendárne hradby začali vznikať na začiatku piateho storočia, keď cisár Theodosius Druhý rozšíril mesto Konštantínopol – dnešný Istanbul – aby ho ochránil pred narastajúcimi hrozbami. Počas ďalších storočí hradby prestavovali, opravovali aj rozširovali byzantskí i osmanskí vládcovia, pričom každý zanechal svoju stopu. Najpôsobivejšou časťou sú Theodosiove hradby, ktoré sa tiahnu od trblietavého Marmarského mora na juhu až po zlatisté vody Zlatého rohu na severe.
Prechádzka pozdĺž ich trás vám postupne odhaľuje vrstvy dejín. Suchozemské hradby boli vo svojej dobe technickým zázrakom: pred nimi sa rozprestierala hlboká priekopa, za ňou dva mohutné múry a k nebu sa týčilo takmer sto pevných veží. Niektoré z nich dosahovali výšku až takmer dvadsať metrov. Približne každých päťdesiat metrov vyrastala nová veža s úzkymi strieľňami a priestrannými miestnosťami – kedysi tu strážili zbrane alebo ukrývali poklady.
Brány ako veľkolepá Zlatá brána či pevnosť Yedikule boli kedysi oveľa viac než len vstupy do mesta – stali sa miestom cisárskych triumfálnych sprievodov i zúfalých obrán počas obliehaní. Zlatá brána, vykladaná bielym mramorom a zdobená pozlátenými dverami, vítala cisárov po víťazstvách. Naopak, Yedikule sa neskôr premenila na cisársku pokladnicu a nakoniec aj na väznicu.
Počas stáročí tieto hradby odolávali najprudším útokom: Peržania, Arabi, Bulhari, križiaci a napokon aj samotní Osmanovia sa pokúšali ovládnuť mesto. V polovici pätnásteho storočia, pod vedením sultána Mehmeda Druhého, tieto steny prelomili obrovské delá a uzavrela sa tak byzantská éra – a otvorila sa nová kapitola.
Hradby však neformovali iba vojenské dejiny, ale aj každodenný život. V ich tieni žili kupci, roľníci, cestovatelia aj celé štvrte; prechádzali menšími či väčšími bránami, počúvali volanie stráží z vrcholkov veží. Okolo kameňov začali vznikať legendy – niektorí tvrdia, že keď mesto padlo, posledný cisár zmizol v múroch a čaká na svoj návrat.
Dnes niektoré úseky hradieb stále hrdo stoja, poznačené vplyvom počasia a času, iné sú ukryté pod mestskými cestami alebo prešli reštaurátorskými úpravami. Ich odkaz žije v tureckom umení, poézii aj v rušnom živote mesta. Opravy pokračujú dodnes, s využitím moderných metód a nových výziev. Istanbulske hradby tak rozprávajú príbehy vytrvalosti, odvahy a stretu kultúr – sú živým pamätníkom mesta, ktoré spoluvytvárali cisári, sultáni aj obyčajní ľudia.