Audio sprievodcaKüçüksu Pavilion
Küçüksu Kasrı (Milli Saraylar)
Neobarokový palác na nábreží postavený ako letné sídlo osmanských sultánov, ktorý ponúka prehliadky.
Na ázijskom brehu Istanbulu, kde sa Bospor trbliece vo svetle slnka, sa nachádza Küçüksu Kasrı – vodný palác s bohatou históriou. Pôvodne tu stála skromná drevená lovecká chata pre osmanských sultánov, no s plynutím času toto miesto odrážalo meniace sa obdobia aj vkus Turecka.
V polovici devätnásteho storočia sa sultán Abdülmecid Prvý rozhodol nahradiť starú drevenú stavbu elegantným kamenným pavilónom, ktorý by symbolizoval trvácnosť a štýl. Návrh zveril rodine Balyanovcov, známym arménskym architektom pôsobiacim v Osmanskej ríši na čele s Nigoğosom Balyanom. Ich vízia spojila bohato zdobený neobarokový štýl s jemnými rokokovými prvkami a tradičnými tureckými detailmi, vďaka čomu sa v architektúre prelína Východ so Západom.
Pavilón má dve hlavné podlažia a suterén. Vzdušné izby sú usporiadané okolo centrálnej siene, zdobenej lustrom z českého krištáľu a krbmi z talianskeho mramoru – niektoré izby obrátené k vode majú dokonca dva krby. Na podlahách sa lesknú parkety, všade ležia luxusné koberce tkané v Hereke. Každý múr, strop či kus nábytku je svedectvom jedinečného spojenia európskeho šarmu s osmanským remeslom, na ktoré dohliadal francúzsky dekoratér Charles Séchan.
Na rozdiel od mnohých palácov obohnaných vysokými múrmi je Küçüksu obklopený otvorenými záhradami s elegantným liatinovým plotom, odkiaľ sa otvárajú výhľady na Bospor. Fontánky, otvorené terasy a jemný vánok vytvárajú atmosféru pokoja. Sultáni sem prichádzali za oddychom, lovom aj slávnostnými stretnutiami, väčšinou loďou. Neskôr tu vítali aj významných zahraničných hostí a jeho jedinečná atmosféra prilákala filmové štáby z celého sveta.
Po viacerých rekonštrukciách a zmenách, najmä počas obdobia republiky, sa z Küçüksu Kasrı stalo múzeum a miesto spoločenských podujatí, kde sa dodnes uchováva duch pohody a umenia z čias osmanského Istanbulu. Küçüksu Kasrı, stojaci priamo pri vode, tak zostáva živým mostom medzi kráľovskou minulosťou a modernou tureckou identitou.