Audio sprievodcaHagia Sofia

Veľká mešita Ayasofya, medzinárodne známa ako Hagia Sophia, sa týči v samotnom srdci Istanbulu, na mieste, kde sa stretáva Európa s Áziou. Stačí prekročiť jej prah a všetky zmysly sú okamžite pohltené – slnečné lúče prenikajú vysokými oblúkovými oknami, odrážajú sa od mramorových stien a žiarivých mozaík, ktoré pôsobia ako drahokamy. Hlavná kupola, ktorá sa vznáša vo výške viac než päťdesiat metrov nad podlahou, pôsobí, akoby levitovala v priestore, nesená menšími polkupolami a oblúkovými stĺpmi.

Muhittin Bayram

História Hagie Sofie siaha takmer pätnásť storočí do minulosti – pôvodne ju dal postaviť začiatkom šiesteho storočia cisár Justinián ako katedrálu pre kresťanskú Byzantskú ríšu. V tom čase išlo o najväčší kresťanský chrám na svete: majestátne miesto pre cisárske ceremoniály s veľkolepou kupolou, ktorá je dodnes technickým zázrakom. Jej obrovský priestor podopierajú špeciálne zakrivené trojuholníkové časti nazývané pendentívy, ktoré rozkladajú hmotnosť kupoly a zabezpečujú výnimočnú stabilitu. Tento architektonický štýl sa neskôr stal vzorom pre desiatky pravoslávnych chrámov a v ďalších storočiach aj pre monumentálne mešity.

Himmet Öksüzoğlu

V priebehu dejín stavba menila svoj účel podľa toho, aké zmeny priniesol čas. Keď v polovici pätnásteho storočia padol Konštantínopol do rúk Osmanov, katedrála sa premenila na mešitu. Pribudli symboly islamského uctievania: štyri štíhle minarety, modlitebná nika zvaná mihráb a veľkolepé lustre. Kresťanské dedičstvo však úplne nezmizlo – mozaiky svätcov a cisárov boli zakryté, no nie zničené, a niektoré z nich boli opäť odhalené, keď sa v dvadsiatom storočí Hagia Sophia premenila na múzeum.

Syed Waqas Haider

Hagia Sophia sa počas svojej existencie stala symbolom ducha a ambícií veľkých ríš. Korunovali tu cisárov, dobyvatelia vzdávali vďaky a stretávali sa tu duchovné i umelecké tradície. Obnova budovy si v priebehu storočí vyžadovala spoluprácu medzinárodných odborníkov a výnimočné inžinierske riešenia – osmanskí architekti pridali oporné múry a spevnili stavbu, v devätnástom storočí sa európske tímy venovali čisteniu a obnove byzantského umenia a moderní tureckí experti sa snažia zachovať kresťanské aj islamské prvky.

Dnes Hagia Sophia opäť slúži ako mešita, no jej horné galérie sú prístupné návštevníkom ako múzeum. Tieto zmeny vyvolali celosvetové diskusie o kultúrnom dedičstve a identite – samotný chrám neprestáva inšpirovať a podnecovať zamyslenie či polemiku. Hagia Sophia prežila požiare, zemetrasenia aj politické búrky. Nie je len súborom kameňa a umenia, ale živým svedkom vrstiev histórie Istanbulu – miestom plným tajomstiev, ktoré pozýva nové generácie, aby vstúpili a nechali sa uchvátiť.