Audio sprievodcaGalata Köprüsü

Keď prechádzate ponad vody Zlatého rohu v Istanbule po moste Galata, nejde len o obyčajný prechod zo starej časti mesta do novej. Tento takmer päťsto metrov dlhý most spája historické centrum Istanbulu, štvrť Eminönü, s pulzujúcim Karaköyom, kde to žije vo dne aj v noci. Dnes je most priestorom nielen pre chodcov, ale aj pre autá a električky. Pod jeho konštrukciou nájdete rušný rad kaviarní a rybích reštaurácií, ktorých vôňa čerstvých morských plodov sa mieša so slaným vzduchom od vody.

Michał Rodkiewicz

Príbeh mosta siaha viac než tisíc päťsto rokov do minulosti. Prvé zmienky o premostení tu nachádzame už za čias cisára Justiniána v šiestom storočí. Neskôr, počas dobytia Istanbulu v polovici pätnásteho storočia, tu osmanskí vojaci vybudovali provizórny most zo spojených lodí, aby armáda mohla prekročiť Zlatý roh. Sny o trvalom moste pretrvávali celé stáročia – dokonca sa do nich zapojili aj dvaja slávni umelci svetových dejín. Taliansky génius Leonardo da Vinci navrhol na začiatku šestnásteho storočia veľkolepý jednoduchý oblúkový most, ktorý však nikdy nebol postavený. O návrh bol požiadaný aj Michelangelo, no ten odmietol.

Еаликино Абинореал

Až v polovici devätnásteho storočia vznikol prvý drevený most Galata a postupne ho nahradzovali nové a modernejšie konštrukcie podľa toho, ako mesto rástlo a menilo sa. Každý most odrážal svoju dobu – drevené lávky vystriedali plávajúce pontónové mosty a napokon sa objavila súčasná zdvíhacia konštrukcia, ktorá umožňuje otvoriť centrálnu časť dlhú osemdesiat metrov, aby pod ňou mohli preplávať lode. Na konci devätnásteho storočia už bol most Galata ikonou mesta – objavil sa v románoch, na obrazoch i vo filmoch.

Ajwad Akashi

Galatský most bol vždy súčasťou bežného života obyvateľov. Miestni cez neho prechádzali za prácou, obchodom či na modlitbu, zatiaľ čo predavači ponúkali simit alebo pečené gaštany pomedzi zástupy ľudí. Pod mostom lákajú hostí kaviarne a reštaurácie na čaj či čerstvo ugrilovanú rybu, kde je vždy rušno vďaka priateľským aj rodinným spoločnostiam. Podľa jednej teórie sa dokonca kartová hra bridge volá po tomto moste – údajne si britskí vojaci po prechode mosta radi dopriali kávu a partiu kariet.

Ali KILIÇ

Kedysi sa za prechod cez most platilo – či už pešo, na koni alebo v koči, tieto poplatky však naposledy vyberali na začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Dnes po moste premávajú električky, jazdia autá a chodci sa po ňom prechádzajú v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu. Galatský most už dávno nie je len spojením brehov; je silným symbolom, kde sa stretávajú staré i nové, východ so západom, tradícia s modernou kultúrou. Tento duch je cítiť dodnes: rybári obsadzujú zábradlia, umelci a spisovatelia tu hľadajú inšpiráciu a návštevníci z celého sveta sa tu stávajú súčasťou istanbulského príbehu – práve na mieste, kde sa stretávajú dve strany veľkého mesta.