Audio sprievodcaDolmabahçe Palace
Dolmabahçe Sarayı
Veľkolepý kupolový sultánsky palác, ktorý je dnes múzeom so zbierkami umenia, kaligrafie a kobercov.
Pri jasne modrých vodách Bosporu stojí Dolmabahçe palác – jeden z najpôsobivejších symbolov Istanbulu z obdobia neskorej Osmanskej ríše. Jeho história je rovnako dramatická ako jeho vzhľad. Takmer pred dvomi storočiami tu existoval chránený záliv, kde kotvili cisárske lode. Neskôr sa toto miesto zmenilo na kráľovskú záhradu a nakoniec tu vznikol veľkolepý palác, ktorý dnes môžu návštevníci obdivovať.
V polovici devätnásteho storočia dal sultán Abdülmecid, vizionársky panovník Osmanskej ríše, pokyn na výstavbu Dolmabahçe. Túžil po paláci, ktorý by stelesňoval európsku eleganciu a moderné technológie, namiesto tradičného paláca Topkapi. Práce sa začali na začiatku štyridsiatych rokov devätnásteho storočia a trvali viac než desať rokov. Na stavbu boli použité obrovské zdroje – zlato, mramor a vzácne drevo. Realizáciu zverili arménskej rodine Balyanovcov, ktorá bola uznávaná pre svoju schopnosť spájať orientálnu a západnú architektúru.
Rozľahlý palác sa tiahne pozdĺž pobrežia v dĺžke približne šesťsto metrov. Architektonicky je výnimočný – široké schodiská, obrovská ceremoniálna sála s masívnou kupolou a stovky miestností zdobených prvkami európskeho baroka, rokoka a neoklasicizmu, v ktorých sa prelína aj turecké umenie. Stropy žiaria zlátením, a z takmer každej sály visia veľkolepé krištáľové lustre z Čiech a Francúzska. Najväčší z nich váži niekoľko ton. Podlahy pokrývajú ručne tkané koberce z Hereke a v galériách sú vystavené obrazy i kráľovské dary z celého sveta.
Dolmabahçe nebol symbolom pokroku len svojím vzhľadom, ale aj technickým vybavením. Ešte pred príchodom elektriny osvetľovali jeho sály britské plynové lampy a inovatívne ústredné kúrenie zabezpečovalo návštevníkom pohodlie. V paláci sa odohrali mnohé významné momenty tureckých dejín: sultáni prijímali svetových lídrov, konali sa slávnostné štátne udalosti a zakladateľ Tureckej republiky, Mustafa Kemal Atatürk, tu vo svojej poslednej izbe s výhľadom na more prežil posledné dni.
Za hlavnou budovou sa nachádzajú záhrady s fontánami, elegantné kované brány, mešita aj hodinová veža z devätnásteho storočia. Návštevníci môžu nahliadnuť do niekdajších rodinných apartmánov – haremu, prejsť sa dávnymi kuchyňami či obdivovať tradičné turecké kúpele a zažiť atmosféru života v paláci.
Po zániku Osmanskej ríše sa Dolmabahçe stal symbolom novej doby. Od polovice osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia je sprístupnený verejnosti ako múzeum a každoročne ho navštívi viac než jeden milión ľudí. V jeho priestoroch môžete pocítiť spojenie dávnej nádhery s modernosťou a ponoriť sa do vrstiev histórie Istanbulu – práve tu sa Východ a Západ skutočne stretávajú.