Audio sprievodcaBüyükada

Büyükada, čo v preklade znamená „Veľký ostrov“, sa nachádza len na krátku plavbu trajektom od Istanbulu, kúpa sa v jemnom svetle Marmarského mora. Jej príbeh siaha hlboko do minulosti a nesie v sebe jedinečnú kombináciu krásy, vyhnanstva a premien. Gréci ju kedysi nazývali Prinkipos, teda „Princ“, v starovekých textoch sa objavuje ako Pityoussa – ostrov porastený hustými borovicami. Počas storočí sa menili aj jej názvy, čo odrážalo úlohy, ktoré ostrov plnil – od prírodného útočiska až po scénu veľkých ríš.

Abdullah Al mohamed

V byzantskom období tu cisári stavali veľkolepé kláštory, no zároveň sem posielali do vyhnanstva politických súperov či členov panovníckych rodín, ďaleko od intríg veľkomesta. S príchodom Osmanov si Büyükada zachovala pokojnú atmosféru – na jej brehoch žili rybári a až koncom devätnásteho storočia, keď sem začali premávať parné trajekty, sa z ostrova stalo obľúbené letovisko istanbulskej smotánky, ktorá tu stavala výrazné vily a letné sídla. Dnes patria historické drevené domy, ukryté v tieni rozkvitnutých bugenvílií, medzi charakteristické symboly ostrova.

ach ben jemia

Náboženstvo dodáva ostrovu ďalší rozmer. Na pahorku stojí grécko-pravoslávny kláštor svätého Juraja, založený pred takmer tisíc rokmi, ktorý každú jar priťahuje stovky pútnikov – kresťanov aj moslimov, ktorí vystupujú po strmej lesnej cestičke za modlitbou a nádejou. Neďaleko sa dvíha mešita Hamidiye, postavená osmanským sultánom v západnom štýle. Svoje miesto tu mal aj najväčší drevený sirotinec na svete – obrovská, dnes už opustená budova, ktorá pripomína pestrú zmes komunít na ostrove: grécku, arménsku, židovskú i tureckú.

Súčasní návštevníci spoznávajú Büyükadu najradšej na bicykli alebo tichým elektrickým minibusom, vďaka čomu ostávajú ulice pokojné. Až do roku dvetisíc dvadsať si mohli turisti užiť vyhliadkové jazdy konskými povozmi, no pre narastajúce obavy o zvieratá túto tradíciu zrušili. Námestie pri prístave žije celoročne trajektmi z oboch brehov Istanbulu, najmä v teplých mesiacoch, keď sa ostrov naplní letnými návštevníkmi a piesočné pláže ožívajú.

Büyükada poslúžila ako útočisko viacerým významným osobnostiam. Vo vyhnanstve tu v tridsiatych rokoch minulého storočia žil a písal svoje knihy Lev Trockij. Spisovatelia, umelci, diplomati aj politici nachádzali medzi borovicami a morskou brízou pokoj a inšpiráciu.

Ostrov v každom ročnom období ukazuje svoju pravú tvár – pahorky pokrývajú husté borovicové lesy a nízke kríky, do modrej oblohy mieria vysoké cyprusy. Na jar brehy rozžiaria kvety ružových judášových stromov. Miestne Múzeum Princových ostrovov opatruje vzácne artefakty, medzi nimi aj zlaté mince siahajúce až k otcovi Alexandra Veľkého, ktoré pripomínajú hlboké korene tohto miesta.

Príbeh Büyükady inšpiroval mnohých cestovateľov aj spisovateľov. Opisujú ostrov ako únik z ruchu veľkomesta – miesto, kde sa spomienky stretávajú s pôvabnou prírodou. Či sa prechádzate kľukatými cestami, odpočívate pri tichom kláštore alebo pijete čaj v tieni stáročných stromov, cítite, ako sa tu vrství história a kultúra, ktorá tvorí nezameniteľný charakter tohto výnimočného ostrova.