Audio sprievodcaBeykoz Glass and Crystal Museum

V tichej štvrti Beykoz, ďaleko od ruchu centra Istanbulu, objavíte miesto, kde sa prelína história s umením – Beykozské múzeum skla a krištáľu. Múzeum sídli v areáli bývalého zvieracieho útulku z devätnásteho storočia, ktorý slúžil aj ako honosná stajňa významného osmanského hodnostára. V posledných rokoch bolo toto miesto starostlivo zrekonštruované správou Národných palácov. Kamenné múry a klasické oblúky opäť žiaria svojou eleganciou a v ich tieni cítiť nádych dávnych čias. Po vstupe dnu vás privíta svieži, pokojný vzduch a okolo vás sa v dennom svetle jemne ligocú presklené steny.

Иван Иванов

Okolie múzea dotvára rozľahlá záhrada, ktorá sa tiahne cez niekoľko hektárov. Rastie tu viac než sto druhov stromov a kľukaté chodníky sa vinú pod ich korunami. Medzi zeleňou môžete zazrieť pávy i králiky – ich tichá prítomnosť dotvára pokojnú atmosféru, typickú pre štvrť Beykoz, ktorá je celkom iná než rušné a preplnené turistické časti Istanbulu.

Bilal Sarwar

Srdcom múzea je jeho zbierka skla. Beykoz má už celé stáročia vynikajúcu povesť v sklárstve, vďaka cisárskej sklárni, ktorá bola založená pred dvoma storočiami. Toto manufaktúrne centrum preslávilo turecké sklo a prispelo k prechodu Osmanskej ríše na moderný priemysel. Umeleckí majstri tu vyrábali všetko – od jemného stolového skla až po výnimočné ozdoby do palácových interiérov. Viaceré z týchto pôvabných diel môžete obdivovať priamo na výstave – žiaria farbami a očarúvajú detailným spracovaním. Okrem toho tu nájdete aj vzácne európske kúsky, ktoré kedysi zdobili luxusné osmanské paláce.

Mert Aydın

Každá miestnosť vám priblíži tradície sklárskeho remesla i výnimočné postavenie tejto štvrte v tureckých dejinách. Neďaleko múzea stojí aj historický Beykozský pavilón – niekdajší kráľovský poľovnícky dom, postavený ešte pred slávnym palácom Dolmabahçe. Spolu s múzeom pripomínajú hlboké kultúrne a panovnícke prepojenie tejto časti Istanbulu. Múzeum so svojím areálom pozýva návštevníkov objaviť nadčasovú krásu, pokoj tradícií a dopĺňa tak obraz slávy osmanskej éry v prostredí plnom prírodnej harmónie.

Fatih Yuva