Istanbul, Turecko
Na mieste, kde sa živý potok Göksu vlieva do modrých vôd Bosporu, sa na ázijskej strane Istanbulu ticho vypína Anadolu Hisarı, známy aj ako Anatolská pevnosť. Keď tu stojíte, vidíte staré kamenné múry obrastené zeleňou, obklopené drevenými pobrežnými vilami a kaviarňami v tieni stromov. Za jej pokojným vzhľadom sa však ukrýva minulosť formovaná stáročiami mocenských zápasov a ambícií.
Viac ako pred šiestimi storočiami, na konci štrnásteho storočia, nariadil výstavbu tejto pevnosti osmanský panovník Bajazid Prvý. Bajazid si uvedomoval, že kto ovláda Bospor, drží kľúč k vtedajšiemu najdôležitejšiemu mestu regiónu – Konštantínopolu. Práve tu, v jeho najužšom mieste, širokom približne sedemsto metrov, pevnosť dozerala na každú loď, ktorá sa pokúšala preplávať medzi Čiernym morom a srdcom mesta. Jej mohutná centrálna bašta sa týčila nad vysokými vonkajšími múrmi a troma robustnými strážnymi vežami. Na začiatku sa dnu dalo dostať iba po drevenom padacom moste. Vojaci vystupovali po drevených schodoch a strážili vodnú cestu pod sebou.
O niekoľko desaťročí neskôr druhý veľký sultán, Mehmed Druhý, pevnosť ešte posilnil a priamo oproti, na európskom brehu, dal postaviť Rumeli Hisarı. Tieto dve sesterské pevnosti spoločne uzavreli prístup do Konštantínopolu od mora. Ich spojená sila spečatila osud starého mesta a umožnila Osmanom definitívne ho dobyť. Po tomto víťazstve pevnosť Anadolu Hisarı stratila svoj vojenský význam a slúžila neskôr ako colnica či väznica.
Po stáročia pevnosť odolávala búrkam aj zanedbávaniu. Cesty rozdelili časť jej vonkajších múrov a niektoré pôvodné časti zanikli. V posledných rokoch sa vďaka rozsiahlej obnove pod vedením mesta Istanbul podarilo zachrániť to, čo z pevnosti ostalo, aj ducha osmanskej architektúry, ktorého cítiť v robustných kamenných múroch a klasickom tvare stavby.
Dnes je Anadolu Hisarı srdcom čarovnej štvrte – jej múry aj blízke pobrežné vily rozprávajú príbehy dávnych ríš. Hoci verejnosť sa dovnútra už nedostane, návštevníci sa môžu poprechádzať po okolí, vychutnať si atmosféru pri vode a v slnečných lúčoch a vánku cítiť prítomnosť dávnej histórie.
Ak sa prizriete pozorne, nájdete zvyšky niekdajšieho padacieho mosta, otvory po delách aj mohutné chodby, ktorými kedysi prechádzali vojaci. Miestni hovoria, že aj ako väznica budila pevnosť rešpekt – najmä svojou izolovanou polohou priamo pri vode. Dnes je Anadolu Hisarı tichou spomienkou – pokojným, mohutným a živým pripomenutím na udalosti, ktoré sa odohrali na styku dvoch kontinentov.
Počúvajte sprievodcov v appke
